lunedì 20 febbraio 2017

Figl’da primma vota, io me ne moro
carene 'e penziere tutt’e sere,
lassanne nu ricordo’ e spero ancora
ca m’accarizze 'a faccia e je rispiro.
Niente, è sulo niente chesta vita,
sonn’ e faccio finta 'e te sunnà.
Te cerco sempe 'ppe miez’e cose e nun te trovo maje,
ppe’ vicariell’ stritte e senza sole,
quanno pa mano tu me purtav’a scola.
Te chiamme sempe, dint’e mument' brutt‘e chesta vita,
quanno pur’io me sento abbandunato,
p’avè’ ‘o curagge ca me dive’ tu.
Nasce nu chiar’ ‘n cielo e ‘a notte more,
te cerco int’e poesie che scriv’ ancora,
tu m’accumpagn’a casa tutt’e sere, e miez’e scale pò me vas’ancora.